Expozície (so vstupným)

Draškovičov kaštieľsídlo múzea

Názov expozície: Alžbeta Báthoryová – Krutosť ukrytá v čipkách. Čachtice sú preslávené najmä vďaka smutne známej “Krvavej grófke” Alžbete Bátoryovej. Hrad i obec však majú pestrú históriu, bohatú na mnohé významné a zaujímavé udalosti. Expozícia Trenčianskeho múzea umiestnená v neskoro renesančnom kaštieli chorvátskeho bána Mikuláša Draškoviča z r. 1668 sa venuje dejinám Čachtíc. Zachytáva nielen dejinné udalosti, ale približuje návštevníkovi i bohaté kultúrne tradície a ľudovú kultúru obce. Expozícia sa nachádza na poschodí budovy v ľavom krídle a predstavuje kolekciu historických zbraní, dobových dokumentov, odevných súčiastok, šperkov, súbor portrétov, predmetov získaných pri historicko – archeologickom výskume. Nachádza sa tu tiež písomný a obrazový materiál o literárnom spolku Tatrín. Najpútavejším exponátom je kópia šiat Alžbety Bátory, šitá ručne podľa jej dochovaného (najznámejšieho) portrétu.

Kaštieľ je jednoposchodovou blokovou budovou s výrazným stredným rizalitom. Na zač. 18. stor. budovu získali Forgáčovci. Pristavili k nej 2 krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup Pavel Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil 22.10.1708 Mikuláš Lipai, novomestský prepošt. Posledným majiteľom bola rodina Čenkayová. V roku 1945 – 1958 bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň z kaplnky, je osadený v stene pod bránou vľavo. Dnes budovu spravuje Trenčianske múzeum.

Otváracie hodiny:

november – aprílzatvorené

od 1. mája do 31. októbra
utorok – sobota:  9:00 – 17:00 hod.
pondelok: zatvorené
nedeľa: zatvorené

Múzeum v Čachticiach patrí pod Trenčianske múzeum so sídlom v Trenčínea je v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Kontakt:  +421 / 32 778 74 85

Čachtické podzemie

v súčasnosti je sprístupnených 150 m chodieb. Dali by sa zaradiť do obdobia, keď sa tu začalo rozvíjať vinárstvo, za éry Orságovcov začiatkom 16. storočia. Keď sem prišla Báthoryčka, väčšina pivníc už bola vybudovaná. Hovorí sa, že ďalej tie labyrinty zdokonalili habáni, ktorí sa ukrývali a modlili v čachtickom podzemí. Habáni, nazývaní aj novokrstenci, našli v Čachticiach útočisko v roku 1621. Na čachtické panstvo ich prijal zemepán gróf Pavol Nádašdy, syn Alžbety Báthoryovej. Pod záhradou Nádašdyovcov sa nachádzali najrozsiahlejšie podzemné priestory. Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred spravodlivosťou za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde.  Katakomby alebo sa im hovorí aj labyrinty boli vykopané do žltej hliny – spraše, mali hladké steny,  vyzdobené románskymi a gotickými klenbami. Z rozsiahleho labyrintu sa zachovalo zopár kresieb a náčrtov, a tak dnes v čachtickom múzeu visí reprodukcia pôdorysu veľkolepých podzemných priestorov. Tieto podzemné priestory sa využívali aj neskôr počas 2. svetovej vojny ako protiletecké kryty.

K čachtickému podzemiu sa návštevník dostane z námestia, od kostola sledujúc smerové tabule. Doporučujeme z námestia k podzemiu ísť pešo, nakoľko sa vchod nachádza v úzkej slepej ulici – Na doline. Cesta k vchodu do čachtického podzemia je vzdialená od námestia cca 300 m a cesta trvá pešo približne 7 minút.

Viac o Čachtickom podzemí nájdete tu: www.podzemie.net

číslo na mobil: 0950 525 263- Čachtické podzemie

Sakrálne pamiatky

Rímskokatolícky kostol

Pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo sedem oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má štyri podlažia. V roku 1756 v nej bolo šesť zvonov, na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala štyri, a v súčasnosti je vo veži päť zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty (spolu s kaplnkou) stoja v kamennej pevnosti so strieľňami, ktorá dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody. Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – 1496. Medzihorská brána bola renovovaná v roku 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.

Gotická kaplnka svätého Antona

Kaplnka je z roku 1330 a stojí  juhovýchodne od kostola. Má malú svätyňu /presbytérium/ so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva okenné otvory. Loď je pozdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Je zaklenutá valenou klenbou so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, ktorý sem bol prevezený z hradnej kaplnky. Zvonku je gotický štvorlístkový okenný otvor a na štíte kamenný kríž.

Rímskokatolícka fara

Fara stojí v blízkosti kostola. Pôvodne prízemná budova stojí na starobylých základoch. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť aj kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou, dňa 10. augusta 1847 sa tu totiž uskutočnilo pamätné štvrté zasadnutie sednice Tatrína.  6. augusta 1933 bola odhalená na budove pamätná tabuľa pripomínajúca túto významnú udalosť. Pri príležitosti 150. výročia osláv Tatrína bola pod farou umiestnená nová pamätná tabuľa.

Zvonica - Umieráčik

Pochádza z 18. storočia stojí v blízkosti západnej strany kostolnej pevnosti nad cestou. Hlas jej zvona bolo počuť v čase moru, cholery, požiarov a iných nešťastí.

Cintoríny

Terajšie cintoríny označované v minulosti ako čachtický a želoviansky, boli zriadené okolo roku 1813. Svedčia o tom aj najstaršie texty na náhrobníkoch. Na oboch cintorínoch dominujú misijné kríže.

Skulptúry

Barokový mariánsky stĺp

Je z roku 1742, stojí na námestí. V 1. polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly – voda a oheň. V súvislosti s Mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu 9 rokov vypuklo 30 ničivých požiarov. Tak 15.4.1723 pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub – putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov, aby zvýraznil svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť Mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text /chronostikon/. V preklade „Ku cti hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí.“

Baroková Golgota

Pochádza z roku 1620 a je umeleckým dielom talianskych majstrov. Dala ju postaviť Judita Révayová, nevesta Alžbety Báthoyovej ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat.

Socha sv. Floriána

Barokovú sochu Sv. Floriána dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Sv. Florián sa narodil v 3. stor. na území Panónie. V minulosti patril medzi obľúbených svätcov. Podľa legendy uhasil požiar domu modlitbou. Sv. Florián, patrón hasičov mal obec ochraňovať od požiarov.

Božia muka pri cintoríne

Božia muka stála už v roku 1679, keď vypukol mor – pestis, na ktorý zomrelo celkom 89 ľudí. Tu týchto 89 ľudí pochovali, pri prestavbe cesty tu našli hroby.

Pieskovcový kríž

Kríž sa nachádza na okraji svahu, pred budovou fary. Nachádza sa na ňom text: „Z milodarov Farnikov Csejthe, Zsolnafalu, Komárno Roku 1902.“

Kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého

Kaplnka bola postavená v roku 1801 a sv. Ján Nepomucký je vo svojom typickom vyobrazení, ako kňaz v rochete s biretom na hlave.

Pomník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne

 Jeho autorom je akademický sochár Pavel Bán a vyhotovila ho firma Komenský z Bratislavy.

Socha panny Márie lurdskej v jaskyni

Dal ju postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou Dudváh prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v Paríži vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotkol sochy Panny Márie v Lurdách. Po vsadení na dnešné miesto barón Horecký, vtedy už bratislavský prepošt, sochu dňa 9.septembra 1894 posvätil.

Drevená socha Alžbety Báthory

Najmladšia socha v Čachticiach, z roku 2013 sa nachádza na námestí. Približne 4 metrovú sochu vytvoril z čierneho topoľa sochár Jozef Chromek. Krvavú grófku dopĺňa i jedna z jej obetí.

Príroda

Priehrada

Priehrada bola pravdepodobne vybudovaná ako protipovodňová nádrž, kvôli odvodneniu okolitých pozemkov. V súčasnosti slúži na zavlažovanie blízkych ovocných sadov a ako rybník. Taktiež slúžila aj na rekreáciu, či už cez leto na kúpanie, alebo v zime na korčuľovanie. Na výtoku z nádrže začína Podhájsky potok a ďalej pokračuje až po ústie toku do Dudváhu.

Čachtická dolina

Dolina začína severne od Čachtíc, vytvorila ju rieka Jablonka. Rozdeľuje Čachtické Karpaty na dve menšie časti Plešivec a Nedze. Vedie ňou asfaltová cesta až do Višňového.

Kaštiele – ich ruiny a pozostatky

Kaštieľ Nádašdyovcov

Kaštieľ je nazývaný aj cisársky. Po uskutočnenej prístavbe jedného krídla mal pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštieľ mal 46 miestností – 2 veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, 2 jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čelaď  a sklady. V kaštieli bolo 5 pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná  a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojim manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburgskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát, časť prenajal Révayovcom a Draškovičovcom. Neskôr (1695) predala kráľovská komora majetok Krištofovi Erdodymu. Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.

Vínna pivnica poľnohospodárskeho družstva

Vinohradníctvo v samotnej obci má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do čias Rimanov. Najväčší rozmach vinohradníctva a vinárstva bol v dobe vlády „Čachtickej pani“ Alžbety Báthoryovej. Čachtické červené víno dobylo aj viedenský dvor Márie Terézie. Na tradíciu vinárstva PD nadviazalo a aktuálne je  produkcia limitovaná sériami kvalitných prívlastkových vín z vlastnej produkcie.

Vína sa dajú zakúpiť priamo v pivnici PD na ulici Na doline v piatok od 8:00 – 18:00 hodiny,  alebo v podnikovej predajni na adrese Malinovského 595 v pracovných dňoch  od 7:00 – 15:30.

Kúria Drugetovcov

Je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej. Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrásyovcov a Jesenskovcov. Má tvar písmena U, nad vchodom je oblúkovitý portál s erbom Drugetovcov uprostred.

Kaštieľ Orságovcov

Kaštieľ stál na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Zachoval sa len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múru sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov – Ladislav Ország bol veľký milovník vinohradníctva. O jeho vzťahu k vínu svedčil i pnúci  vinič vytesaný do kamenných rámov okien a dverí kaštieľa.

Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli sa hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných. Opis budovy sa nezachoval.

sk_SK
en_GB sk_SK