Čachtický hrad sa preslávil vďaka Alžbete Báthoryovej, ktorá sa narodila v roku 1560. Báthoryovci vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku, najmä však v Sedmohradsku. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovsku. Jej rodičia boli Juraj Báthory z ečedskej línie rodu Báthory a Anna Báthoryová zo šomlyóovskej línie. Manželstvo s Jurajom Báthorym bolo jej tretie. Väčšinu Báhtoryovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Šomlyóovska línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Báthory, Alžbetin brat. V 15 -tich rokoch sa stala Báthoryová manželkou Františka Nádašdyho. Ten bol známy tým, že bol veľký vojvodca a bojovník. V bojoch sa preukazoval veľkou statočnosťou a odvahou. Voči Turkom konal pomerne kruto. Po boji prikazoval hromadné popravy zajatcov. Jeho oddiel bol známy tým, že do útoku vyrážal s uťatými hlavami Turkov. V osmanskom vojsku vyvolával veľký rešpekt a bol známy ako Čierny Beg. V hodnosti hlavného veliteľa Zadunajských vojsk sa v roku 1602 zúčastnil bitky o Budín a Pešť proti Osmanskej ríši. Jeho vojská dobyli Pešť a úspešne odrazili predvoj Osmanov pri ich útoku na Budín.. Bojoval v pätnásťročnej vojne proti Turkom.
Alžbeta mala s Františkom 5 detí: Uršula a Andrej zomreli ako novorodenci – zostala Anna, Katarína a Pavol. Alžbeta Báthoryová sa preslávila tým, že mučila mladé dievčatá. Toto všetko mohlo byť spôsobené tým, že Báthoryová mala rodičov z tej istej rodiny len z iných vetiev. U nej mohla nastať degenerácia mozgu, ktorá spôsobila tieto agresívne črty povahy. Alžbete Báthoryovej pomáhali jej sluhovia: Ján Ujvári (Ficko), Katarína Benecká, Dorota Sentéš, Ilona Jó. Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 – 1610. Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce – vyslanci palatína Turza ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Mnohokrát ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore. 29. decembra 1610 prichytil palatín Juraj Thurzo v Nádašdyovskom kaštieli Alžbetu Bathoryovú pri čine ako mučí mladé dievčatá. Báthoryovú dal palatín Thurzo odviesť do hradu. Jej pomocníkov: Jána Ujváriho, Dorotu Sentéš, Katarínu Beneckú, Ilonu Jó dal zviazať a odviesť do Bytče.Báthoryová bola väznená v obytnej veži na Čachtickom hrade.
Alžbeta sa mohla stretávať s rodinou, kazateľmi a so ženou, ktorá jej nosila jedlo. Posledné dni strávila na Čachtickom hrade a zomiera 21. augusta 1614. Miesto jej posledného odpočinku nie je známe. Podľa údajov Drugetovcov ju pochovali 21. novembra 1614 v kostole ale nejestvuje o tom žiadny fakt.
